Symbol stromu života a ako si vysvetliť všetky jeho významySymbol stromu života a ako si vysvetliť všetky jeho významy

Starobylý motív stromu spájajúceho všetky formy stvorenia sa objavuje v mytológii, náboženstvách a filozofických tradíciách od nepamäti. Obraz pevného, robustného kmeňa, zdravých, hlbokých koreňov a rozvetvenej, košatej koruny v sebe nesie čosi, čo k ľuďom prehovára bez ohľadu na kultúru, z ktorej pochádzajú.

V obraze stromu sa schádzajú mohutná stálosť s komplikovanou spletitosťou, a táto harmonická kombinácia neprestáva ľudstvo fascinovať. Dokážeme ňou, často lepšie ako slovami, vyjadriť celý rad hlbších pocitov, túžob a ideálov. Či už symbol stromu vzťahujeme k mytológii, alebo ho vnímame ako svetskú metaforu, vždy ponúka dostatok priestoru na to, aby sme mu vpečatili silný emočný význam i nadčasový vyšší zmysel. Symbol stromu života sa veľmi často vyskytuje na šperkoch ako prívesok alebo obľúbený medailón, preto sme si pripravili komplexný prehľad jeho významu. 

Koruna stromu


Univerzálne hodnoty

Bez ohľadu na región sveta, dominantnú kultúru či náboženstvo, objavuje sa strom v rôznych prevedeniach, aby ľuďom pripomínal univerzálne hodnoty, ktoré treba mať pri púti životom na pamäti.

Prepojenie

Jednou z najčastejších interpretácií významu stromu života je prepojenie – zeme s nebom v smere vertikálnej línie od koreňov ku korune, i všetkého navzájom, v podobe spletitého ornamentu vetvenia. Znamená to, že nikdy nie sme sami, aj to, že nás formujú vzťahy so svetom okolo nás.

Pochopenie kolobehu života

Súčasťou života je neustála premena. Listy na konároch zmenia farbu, spadnú na zem a rozložia sa, aby mohli na jar vyklíčiť nové. Podobne i výhonky zo semiačok spevnejú a zmohutnejú, aby jedného dňa nahradili starý, odumierajúci strom. Namiesto strachu z toho, čo príde nás stromy nabádajú k pochopeniu potreby zmeny a k radosti z jedinečnosti prítomného okamihu.

Rast

Aby dosiahli svoju robustnosť, prechádzajú stromy dlhým kontinuálnym vývojom. Skúšajú ich poveternostné podmienky, škodcovia i konkurencia iných druhov. Vytrvalý, rovnomerný rast by mal byť aj našim cieľom. Z každej skúšky by sme sa mali snažiť poučiť a vyjsť z nej múdrejší a silnejší.

Individuálny charakter

Žiadne dva stromy nie sú navlas rovnaké. I keď sú si na prvý pohľad podobné, každý z nich charakterizujú jemné rozdiely. A každý z nich je krásny, či zaujímavý iným spôsobom. Podobne unikátni sú aj ľudia. Výnimočnosť osobnosti je tým, čo dáva životu jeho krásu a pestrosť.

Rodina

Vetvy sú ako línie ľudského rodu. I napriek tomu, že sú početné, aby prežili, musia zostať v spojení s kmeňom a koreňmi. Iba tak sa zabezpečí, že nové generácie budú prinášať plody, ako tie pred nimi.

Stabilita

Široká kupola z konárov posiata listami v nás vyvoláva pocit ochrany, bezpečia a pokoja. Strom stojí pevne i keď sa nad ním blýska a hrmí. Stal sa tak tiež symbolom mieru a stability.

História a podoby stromu života

Alegorické stvárnenia stromu sa líšia podľa regiónu, v ktorom vznikli, estetiky daného obdobia a aj podľa špecifických detailov posolstva, ktoré majú komunikovať. O jeho obľube svedčí, že sa objavuje nielen v religióznych, ale nezriedka i vo vedeckých, či umeleckých metaforických obrazoch.

Náboženstvo

Najstaršie náboženstvá často vnímajú strom ako zdroj života, zdravia a symbol večnosti. V posvätných textoch Zoroastrianizmu figurujú viaceré božstvá, viac, či menej stotožňované s rôznymi rastlinami. Gaokerena bola mýtickou liečivou rastlinou neurčitej botanickej identity, známou aj ako Haoma. Prirovnávaná býva k známejšej Some, spomínanej v indických Védach. Obe sa vyznačujú liečivými a halucinogénnymi účinkami, a slúžili tiež na prípravu nápojov. Či išlo o stromy zostáva otázne, no v ich popise sa spomína, že mali korene, kmeň, aj halúzky.

V reliéfoch z obdobia Asýrskej ríše sa nachádzajú komplexné štruktúry uzlov a vetiev, vyskytujúce sa v blízkosti postáv znázorňujúcich božstvá a kráľov. Podobne tak možno vidieť tvary pripomínajúce stromy na štítoch bojovníkov ríše Urartu. Konkrétnejšie spojenie zo staroveku je známe medzi prapôvodnou egyptskou bohyňou Šu a agátom, ktorý vysádzali v okolí jej svätýň.

Ficus religiosa, alebo Bodhi, bol stromom, pod ktorým dosiahol Budha osvietenie. Čínsky variant stromu života je Fusang, v ktorého korune neraz býva vták Fénix a pri koreňoch občas leží drak. Taoisti majú v úcte broskyňu, ktorá je znakom mladosti, bohatstva a dlhovekosti.

Judeo-kresťanská tradícia pozná strom najmä v dvoch podobách. Prvým je Strom poznania z biblického príbehu o prvotnom hriechu Adama a Evy. Jeho charakteristika „strom poznania dobra a zla“ býva učencami interpretovaná ako figuratívny spôsob označenia všetkého, čo existuje. V židovskom náboženstve sa volá Etz Chaim a zmienky o ňom sa v Tóre vyskytujú i vo viacerých iných pasážach. Druhým je kabalistický Strom života, ikonický symbol toho mystického prúdu, s desiatimi navzájom prepojenými uzlami (Sefirotmi) vyjadrujúcimi archetypy.

V Islame, ďalšom z veľkých monoteistických náboženstiev, je ekvivalent rajského stromu známy ako Strom nesmrteľnosti a Alah tiež zakázal prvým ľuďom konzumovať jeho plody.

U starých Keltov bol za posvätný považovaný celý rad drevín. Baza bola stromom víl, dub zohrával úlohu v druidských obradoch, semiačka jaseňa sa používali pri veštení a jabloň bola uctievaná ako symbol nesmrteľnosti.

Yggdrasil, významný koncept nordickej mytológie, je v poézii popisovaný ako strom v centre deviatich svetov, z ktorých sa skladá vesmír. Germánske pohanské kulty vyznávali dub a tie slovanské zasa lipu.

V predkolumbovskej Amerike je motív stromu prítomný na artefaktoch všetkých jej hlavných kultúr. U Mayov prevláda vlnovec (Ceiba), mohutnosťou a tvarom koruny do veľkej miery podobný v súčasnosti populárnym dizajnovým vyhotoveniam stromu života. Kamenná rytina Izapa Stela 5 nájdená na archeologickom nálezisku v Mexiku zobrazuje strom spájajúci nebesá s podsvetím.

Veda

„Podobnosti všetkých bytostí tej istej triedy bývajú niekedy reprezentované veľkým stromom. Domnievam sa, že táto podobnosť vo veľkej miere hovorí pravdu.”, napísal Charles Darwin a narážal pritom na diagramy, ktoré približovali rodokmene už od stredoveku. Fylogenetický strom sa od tých čias stal štandardnou formou vyjadrenia príbuzenských vzťahov nielen v biológii, ale aj v ktorejkoľvek inej vedeckej disciplíne používajúcej taxonomickú klasifikáciu.

Termín strom si osvojila aj informatika na pomenovanie dátových a grafových štruktúr. Stromy sa hojne vyskytujú aj v obchodnom jazyku, kde slúžia ako vďačný nástroj schematického znázornenia súvislostí a procesov.

Umenie

Variácie na tému stromu života sú hojné aj v umeleckom prejave. Staré keltské ornamenty, perzské koberce a sklenené mozaiky v oknách kostolov dnes vystriedali moderné sochy a grafiky stvárňujúce kabalistický obrazec, či severský Yggdrasil.

Mnohoznačný význam stromu slúži ako inšpirácia pre hudobných skladateľov a interpretov, spisovatelia dokážu zužitkovať jeho metaforický potenciál a obľubu si získal aj u filmových tvorcov a v žánroch videohier i anime.

Až dekoratívne umenie, hlavne šperkárstvo, však zušľachtilo kontúry a jemné detaily prevedenia stromu života do takej miery, že sa z neho stal aj vyhľadávaný motív zdobenia interiéru, či módnych doplnkov. Tradičné, aj viac štylizované verzie si právom získali srdcia ľudí po celom svete, ako vidno na početných náramkoch, náhrdelníkoch i náušniciach.

Gravírované medailóny z ružového zlata, minimalistické hrubé kontúry kmeňa a silnejších vetiev v jednoduchom kruhu, keltská inšpirácia strieborného stromu na perleťovom pozadí, delikátne prepletené medené drôtiky kombinované s farebnými kameňmi a decentné platinové manžetové gombíky sú len pár príkladmi originálnych šperkov.

Strom života je viac ako len religiózny symbol. Nespájajú sa s ním žiadne negatívne vedľajšie významy, naopak, reprezentuje pozitívne ideály, ktoré u ľudí rezonujú bez ohľadu na ich vierovyznanie. Poskytuje aj dostatok priestoru pre pripojenie významu individuálneho, a tak ho môže nosiť naozaj každý.

IZ15824

 

IZ21329A

 

IZ20846B

 

IZBR612AM

 

IZ19206

 

IZ19784A

 

IZ19196

 

 

IZ19795

 

IZ20845

 

 


02.06.2020


Další články